SUMEC

 

 

IGOR P.Žilina

Sumec západný (iné názvy: sumec obyčajný, sumec veľký, staršie: hrča obyčajná[2], ľudovo hrča, lat. Silurus glanis; Linné, 1758) z čeľade sumcovitých je popri jeseterovitých rybách najväčšia sladkovodná ryba v Európe.

Opis

Široká nízka hlava prechádza nenápadne do pretiahnutého tela, kryté slizkou kožou bez šupín. na hornej strane hlavy má malé oči. Rozoklané ústa sú vybavená dvomi dlhými chrupavčitými fúzmi v hornej čeľusti a štyrmi kratšími v čeľusti dolnej. Slúžia ako chemoreceptory a sú v nich chuťové bunky. Nahrádza zle vyvinutý zrak. Má malú chrbtovú plutvu a nemá tukovú plutvu.

Základné sfarbenie tela je olivovo zelené až modrosivé, na chrbte tmavé, na bokoch je zreteľné mramorovanie, brucho je svetlo šedé až biele a škvrnité. Ojedinele sa vyskytujú i bielo zafarbení jedinci (albíni).[3] SAMEC

má veľkú análnu plutvu. Dorastá až 5 metrov[4], na Slovensku maximálne 3 m[3]. Môže vážiť maximálne 350 kg na Slovensku do 100 kg ale bežne má hmotnosť 30 kg[5].

Výskyt

Ideálne sú veľké toky s pomalým prúdom, alebo nádrže so stojatou vodou, bahnité dno s bujnou vegetáciou a podvodnými prekážkami, pretože sumec sa zdržuje pri dne (bentický druh), kde vyhľadáva členitý povrch s úkrytmi. Zemepisne sa vyskytuje v horných častiach povodia riek Rýn a Labe a ďalej vo vodách východnej časti Európy patriacich k úmoriam Baltského, Čierneho a Kaspického mora.

Nie je náročný na obsah kyslíka a znesie aj znečistenie.[5]

Život

Patrí k rybám dlhovekým. Dožíva sa bežne veku 20 – 40 rokov. V priaznivých podmienkach (dostatok potravy, teplá voda) rastie veľmi rýchlo. V chladných vodách je jeho rast pomalší. Žije spoločensky.[3]

Neres je od mája do júla, pri teplote vody nad 18 °C.[3] Samica z rastlín vytvára hniezdo a ikry v zhlukoch lepí na rastliny. Ikry ochraňuje.[5]

Potrava

Sumec sa živí rôznou potravou, ktorá sa mení s jeho vekom. Mladšie jedince sa živia planktónom, neskôr hmyzom a rybami.[5] Dospelý jedinec filtruje bahno, aby z neho dostal mikroskopické bezstavovce, chytá červy, obojživelníky, plazy, mäkkýše, kôrovce, z rýb hlavne lieňov a kaprov, vodných cicavcov a dokonca aj vodné vtáky (kačice).[4] Často loví v noci alebo pred búrkou.[5]

Význam

Vysoká je jeho športovo-rybárska hodnota[3] a uplatňuje sa aj jeho biomelioračná funkcia – obmedzovanie a zhodnocovanie premnožených druhov rýb. Je cenný aj pre dobré mäso bez kostí.[6] Lovná miera sumca veľkého na území Slovenska je v roku 2012 ustanovená na 70 cm.

Zo sumca sa vyrába aj lacný kaviár, z kostí a plynového mechúra sa vyrába lepidlo a využíva sa aj koža.[4]

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Obraz
Janko B. Oravská priehrada OKÚŇ    Ostriež zelenkastý (iné názvy: ostriež zelenkavý , (staršie) ostriež obyčajný alebo ostriež riečny [1] ; lat. Perca fluviatilis ) je sladkovodná lúčoplutvová ryba z čeľade ostriežovité (Percidae), u ktorej nie je zákonom stanovená najmenšia lovná miera. Opis   Telo je pomerne vysoké. Na chrbte sa nachádzajú dve samostatné chrbtové plutvy . V prvej sa nachádza 17 – 23 tvrdých lúčov, v druhej 1 – 2 tvrdých a 13 – 16 mäkkých lúčov. Brušné, análne a chvostové plutvy majú zvyčajne červenkastý nádych. Ústa sú tzv. koncové. Šupiny sú drobné, ostré a ktenoidné. Na bokoch sú výrazné tmavé priečne pruhy. Dorastá do maximálnej dĺžky okolo 50 cm (veľmi výnimočne môže dorásť až cez 60 cm a s hmotnosťou okolo 6 kg), tam kde sa mu nedarí dobre trieť alebo je na neho silný prúd alebo veľký tlak ostatných dravcov a nedostatok prirodzených úkrytov, tak zvyčajne tvoria zakrpatené formy. Najvyššia uvádzaná hmotnosť činí 4,750 kg. [2] Výskyt Obýva sto
Čítať ďalej
Obraz
 MIEŇ BEDRICH      ORAVA Mieň sladkovodný latinsky: Lota lota maďarsky: Menyhal anglicky: Burbot rad: treskotvaré čeľaď: treskovité potrava: všežravec, dravec dĺžka života: 6 rokov pohlavná dospelosť: 3-4. rok doba rozmnožovania: december - január bežná veľkosť: 30 až 45 cm maximum: cez 75 cm lovná miera: 35 cm doba hájenia: 1.1. - 15.3. Mieň je unikátnym druhom ryby, je jediným zástupcom treskovitých rýb na našom území. Je jediným druhom tejto čeľade, ktorý sa prispôsobil životu v sladkej vode. Jeho rozšírenie vo svete je impozantné a zahŕňa prakticky celý mierny pás severnej pologule od Európy cez Sibír až do Kanady. Poznať mieňa nie je žiaden problém. Typický spoločný znak treskovitých rýb - jediný fúz trčiaci z brady smerom dopredu prakticky vylučuje zámenu s iným druhom a naviac má mieň pomerne netypické plutvy. Chrbtové sú dve, za prvou kratučkou nasleduje s miernym odstupom druhá, siahajúca od polovice dĺžky tela až k plutve chvostovej. R
Čítať ďalej
Obraz
                                 ŠŤUKA  MOJA   NAJ:  Žilina - DIVINKA       Šťuka severná [2] [3] (iné názvy: šťuka severská [4] [5] , šťuka holarktická [6] ; staršie: [do 80. rokov 20. stor. výlučne] šťuka obyčajná [7] [8] [9] [10] [pozn 1] , šťuka [13] ; lat. Esox lucius ) je druh dravej ryby z rodu šťuka ( Esox ). Rozšírenie Areál rozšírenia je holarktický . [1] Bola introdukovaná v mnohých oblastiach južne od pôvodného areálu. [1] Je to nenáročný a adaptabilný druh. Okrem stojatých vôd žije aj v podhorských úsekoch riek ( Orava ). [14] Opis Má podlhovasté telo so sploštenou hlavou s veľkými ústami a silnými zubami. Na lícach má drobné šupiny. Chrbtová plutva je vzadu nad análnou. Farebnosť je variabilná, ale ide najmä o zelenú so žltkastými škvrnami. [14] Rast je rýchly a závislý od prostredia. Môže dorásť do 50 kg a dĺžky 160 cm, v slovenských podmienkach 15 kg a 120 cm. Dožíva sa 33 rokov. [14] Spôsob života Neresí skoro na jar v marci až apríli v studenej vode.
Čítať ďalej