ZUBÁČ 

Zubáč veľkoústy alebo staršie zubáč obyčajný (lat. Sander lucioperca, syn. Stizostedion lucioperca) je druh ryby z čeľade ostriežovité.

Z hospodárskeho (udržuje populácie drobných rýb a má chutné mäso) aj športového hľadiska je to cenný druh (bojovná ryba).^[2]

Opis

Telo je pretiahnuté, z bokov sploštené. Hlava je zakončená koncovými ústami. Vo veľkej tlame sa nachádza rad drobných zúbkov a na začiatku čeľuste má veľké tzv. psie zuby – caniny.^[3] Na chrbte sa nachádzajú dve chrbtové plutvy, prvá vystužená tvrdými lúčmi, druhá mäkkými. Brušné plutvy sú umiestnené hneď za úrovňou prsných. Telo je sfarbené šedo s odtieňmi zelenej. V mladosti sú na bokoch zreteľné zvislé tmavé pruhy. Dorastá do dĺžky až 130 cm a hmotnosti 1 kg^[3] (iný zdroj uvádza 8 až 15 kg^[4]). Bežne sa dožíva 15 rokov.^[3] Najstarší známy exemplár mal 25 rokov.^{[chýba zdroj]}

Výskyt

Pôvodnou domovinou zubáča je povodie Dunaja a Volgy. Odtiaľ sa postupne rozšíril do strednej a ďalej do západnej Európy. Obýva predovšetkým veľké, pomaly tečúce úseky riek, údolné nádrže a rybníky. Ide o druh, ktorý je veľmi chúlostivý na kvalitu vody a stredne náročný na obsah kyslíka.^[3]

Žije aj v slanej vode Kaspického a Čierneho mora, trie sa v sladkej vode.^[2]

Potrava

V mladosti sa živí predovšetkým planktónom, mäkkýšmi a ďalšími bezstavovcami (hlavne perloočkami^[3]). V dospelosti prijíma výhradne drobnejšie druhy rýb. Dôležité sú Acerina cernua, Perca fluviatilis a Alburnus alburnus^[3].

Rozmnožovanie

Zubáč veľkoústy pohlavne dospieva vo veku 3 – 5 rokov. Trie sa v období od apríla do mája. V tomto období samec vyčistí v plytčinách určitý úsek dna a vytvorí hniezdo. Naň potom samica nakladie ikry. Samec znášku stráži a chráni pred prípadnými predátormi až do vyliahnutia poteru a potom chráni aj vyliahnutú mlaď.^[3]